Choď na obsah Choď na menu
 


Shar pei-pokrčený dobrák

23. 3. 2009

Shar pei - pokrčený dobrák

Autorka: Mgr. Viera Staviarska/CHS Magic Sonet/

V rokoch 1977 a 1978 bol šarpej uvedený v Guinessovej knihe rekordov ako najvzácnejšie a ohrozené plemeno na svete. Zopár jedincov nájdených na Macau a Taiwane bolo prevezených do Hongkongu, kde pre nich vypracovali plán záchrany.


Z HISTÓRIE

História tohoto plemena je neuveriteľnou spleťou dohád a protichodných interpretácií. Prvú správu, ktorá rozvírila záujem a rozdúchala predzvesť veľkej kynologickej senzácie, priniesol časopis The Dogs roku 1971. Bol to záblesk nádeje, že v Číne prežilo niekoľko psov neznámeho pôvodu prastarého plemena.
Najväčší podiel na záchrane sa pripisuje Matago Lawovi. Začiatkom sedemdesiatych rokov spolu s inými nadšencami vyhľadával v zapadnutých oblastiach Číny už len náhodne zabudnuté jedince tohto plemena. 
Veľa pre záchranu plemena urobili chovatelia z USA. Prvého šarpeja menom Lucky vyviezli do USA roku 1966, vtedy ešte pod názvom čínsky bojový pes. V kynologickej tlači ho predstavili ako pravdepodobne jedného z posledných žijúcich jedincov tohto plemena. Táto správička prekvapivo nezaujala verejnosť. V 70. rokoch, po obnovení diplomatických vzťahov s USA a Číny, sa vytvorili lepšie podmienky aj na spoluprácu v kynológii. To motivovalo Matago Lawa na napísanie známeho článku do časopisu Dogs, kde vyzval chovateľov k pomoci pri záchrane vzácneho plemena. Zvláštnosťou pritom bolo, že v tomto období už nebolo zvykom objavovať staré, neznáme plemená bez tušenia pôvodu, ako v tomto prípade. Táto výzva oslovila veľa zanietencov. Všetky záhady, ktoré sa týkali pôvodu, ale aj vyhynutia šarpejov, boli veľkým lákadlom pre senzácie milujúcu Ameriku.
Výsledkom boli roku 1974 prvé šteniatka, ktoré sa narodili mimo Číny. Záujem o ne bol veľký. Mali ho poctiví chovatelia, ktorí sa zaradili do programu záchrany pôvodného šarpeja, ale žiaľ, aj obchodníci, ktorí sa snažili vyprodukovať zarážajúce historky, týkajúce sa plemena a postarali sa tak aj o prekvitajúci obchod.
Plemeno sa podarilo zachrániť len vďaka príbuzenskej plemenitbe a primiešavaniu cudzích neznámych jedincov do chovu. Bolo to možné len zaradením sa do vypracovaného chovateľského programu a podriadením sa múdrej a premyslenej chovateľskej vízii, ktorá bola na svete vďaka Matago Lawovi a ochote vybraných špičkových chovateľov USA. Niečo také obchodníkov a priekupníkov so psami nikdy nezaujímalo a ani v súčasnosti nezaujíma. Tento vážny rozdiel v prístupe k plemenu vytvoril rozkol medzi obchodníkmi a serióznou chovateľskou verejnosťou. Dva nepriateľské tábory s rozdielnou filozofiou prístupu k plemenu tu existujú doteraz. Komercia ma silné chápadlá, rozsieva zlo o to viac, že v hre je zdravie šarpeja.
Európa spoznala šarpeja roku 1979. Bol to dovoz z USA. DO Československa sa dostal šarpej z Dánska roku 1986.

Pôvod šarpeja je doteraz neznámy. Je objektom množstva dohadov a špekulácií. Veľa autorov nachádza jeho podobu už vo figúrkach z pálenej hliny, ktoré boli nájdené v hroboch ešte z obdobia dynastie Han (206 pred n. l.). V tomto období boli výborné podmienky na chov rôznych plemien a veľa plemien ho má vo svojej hostórii ako obdobie rozvoja či vzniku. Teoreticky by sa mali zachovávať historické záznamy týkajúce sa vzniku či vývoja plemien. Bola to ale nešťastná Čína so svojimi historickými turbulenciami. Záznamy, kresby, opisy, ktoré sú dôležité pre vedenie podobných agend, boli sporadicky z rôznych vnútropolitických dôvodov zničené. Neuveriteľné množstvo historických záznamov dal zničiť cisár Juan na začiatku 14. Storočia. Zánik dynastie Ming bol ďalšou pohromou (1644). Dielo skazy bolo dokonané počas vlády Mao Ce-tunga v komunistickej Číne.
Čo mohlo znamenať pre psy obdobie známe oficiálnym nariadením striľať vrabce, aby nepožierali úrodu z polí? Pes bol prejavom buržoáznych prežitkov, nadštandard, ktorý bol mimoriadne podozrivý. Obzvlášť za šarpeja bola vyrúbená taká vysoká daň, že jeho držba v meste nebola finančne únosná. Keď si k tomu pridáme ešte veľmi závažný fakt, že šarpej patril medzi vyhlásené gurmánske špeciality … v období hladu a vysokých sankcií ho jednoducho vyjedli! Nečudo, že sa zachránilo len zopár jedincov na dedinách a v zabudnutých oblastiach. Sošky z obdobia dynastie Han (206 r. pred n. l.) zobrazujú psa menšieho, ale mohutného a zavalitého, s pomerne ťažkou hlavou, skrátenou a tupo zakončenou nosovou partiou a nahor neseným chvostom. V týchto figúrkach vidia bádatelia aj predchodcu čau čaua a hlásia sa k nim aj historici zaoberajúci sa plemenom lhasa apso.
Hneď od začiatku sa začalo uvažovať o príbuznosti s plemenom čau čau. Prispeli k tomu podobné znaky – modrý jazyk, papuľa,
stavba tela, dokonca rovnaké farebné variety a ich genetické opodstatnenie, ktoré sa overilo v praxi. Tieto dohady sú podporené aj realitou výskytu krátkosrstej variety čaua a občasnému náhodnému narodeniu sa dlhosrstého šarpeja.
Niektorí autori sa pokúšajú dokázať príbuznosť šarpeja s tibetskou dogou. (Táto príbuznosť je dokázaná u čaua). Nesenie chvosta, chrbtová línia a uhlenie končatín by mohlo byť spoločným znakom aj v prípade šarpeja.
To všetko sa týka histórie a prirodzeného , spontánneho vývoja plemena v prírode, ktorý sa deje bez zásahu človeka. V tomto ponímaní sa zdá byť šarpej jedným z najstarších plemien.
Komercionalizovanie plemena znamenalo zásah človeka. Nemyslím zásah na upevnenie pôvodných exteriérových znakov. Bola tu snaha o produkciu šteniat, ktoré sa lepšie predávajú – s maximálne veľkou kožou, krátkou, mäsitou papuľou a v zaujímavých farbách. Množitelia si začali pomáhať inými plemenami a prolémy boli na svete. Primešaním mopsa – skrátené nosové partie, mäkké podnebia, problémy s dýchaním. Thajský ridgeback – mal priniesť modrú farbu. Priniesol aj atypických jedincov s jemnou kostrou a hlavou, aj keď trojuholníkovým, ale veľmi hravým, často stojatým uchom a pravdepodobne aj povahovými nedostatkami. Dlhodobá snaha o moderné farby ale postupom času prináša ustálenosť týchto jedincov v type. Kvalitatívny posun vpred si ale vyžaduje trpezlivosť a chovateľa so znalosťami o genetike a celkovej populácii. Je otázne, či je tomu vždy tak. Odklon od pôvodného typu a rozbehnutý business, to bolo niečo, s čím sa nemohol zmieriť ani človek, pre ktorého záchrana pôvodného šarpeja bola zmyslom života – Matago Law. Dištancuje sa od množenia šarpejov v Amerike. Hongkong vážne kritizuje veľkochovy a problémy, ktoré prinieslo komercionalizovanie. Posledné roky ukázali, že jeho kritika bola oprávnená, dochádza k uznaniu pravdivosti slov tohto veľkého chovateľa. Nástupom posledného štandardu FCI sa naprávajú mnohé chyby a napĺňa sa jeho predstava o zdravom a peknom šarpejovi.

BOJOVÝ, PASTIERSKY, STRÁŽNY ?


Legiend a dohadov je množstvo. A nasledujúce údaje asi prekvapia, možno aj šokujú tých, ktorí majú pri sebe svojho pokojného a milého psa.
Traduje sa domnienka, že šarpej bol kedysi bojový pes a pôvodne mal oveľa väčšie rozmery – fotografie prerastených šarpejov dokazujú, že to mohol byť mohutnejší a väčší pes ako súčasná doga.
O akom bojovom psovi sa vlastne hovorí? Tých druhov môže byť viac.
Šarpej, využívaný vo vojnách proti človeku. Nie, tento údaj nebol nikdy vierohodne podložený a armáda šarpeja nikdy nevyužívala. Bol psom čínskeho vidieka a používali ho počas roľníckych povstaní. Nie však v boji proti človeku.
Šarpej využívaný v psích zápasoch. Jediné, na čom sa všetci bádatelia zhodnú, je miesto pôvodu – južná provincia Číny neďaleko Kantonu, v okolí mesta Dah – Let. Miesto hazardu, hazardných hráčov a psích zápasov. A práve tu bola snaha využiť šarpeja na tento účel.
Jeho výhodou mala byť práve nadmerná koža. Teoreticky by napadnutého psa mohla nadmerná kože chrániť. Súper by ťažšie zasiahol krk, tepnu, ale on sa mohol napriek zadržaniu otočiť a zubami sa ubrániť. Zaujímavá teória… Problémom bola ale povaha dobráčiska šarpeja. Tá zďaleka nebola výbojná a agresívna. Ako si s ňou chceli poradiť? Metódy sú známe. Vystupňovanie chorobnej agresivity u šarpeja napomohli drastické metódy, ktoré nezvláda slabšia povaha a sú naozaj odsúdeniahodné. Opisujú sa metódy narezávania kože, keď sa psovi spôsobovali rany na celom tele, tie pri hojení vytvárali jazvy. Narezaním pozdĺžne a zvisle sa vytváral na celom tele z jaziev akoby pancier, ktorý ešte viac sťažil záhryz súperovi. Psa dlhodobo uzavreli do tmavej a malej klietky. Malými otvormi k psovi prenikalo minimálne svetlo. Cez ne zároveň nič netušiaci pes kedykoľvek dostával bodné rany. Palica bodala, kdekoľvek zasiahla. Stresovanie hladom prinieslo výsledok v požadovanej agresivite, prameniacej z bolesti a strachu. Keď ho vytiahli na denné svetlo, ako zmyslov zbavený útočil na všetko, čo sa hýbalo. Dobráčisko sa mohol ale úplne duševne zlomiť.V tom prípade agresivitu vystupňovali podávané drogy. Metódy, ktoré sú jasným týraním. Nemusel by to byť práve šarpej, aby sa z takéhoto psa stal agresívny jedinec. Dnes by takéto maniere znamenali pre majiteľa trestné stíhanie!

Našťastie sa ukázalo, že nielen pre svoje povahové vlastnosti nie je vhodný ako bojový pes na zápasy, ale ani na súboj potrebná stabilita zadných končatín nie je u tohto plemena dostatočná. Drogami sa to odstrániť nedalo, čo mohlo znamenať záchranu pred týmto strašným údelom.
Iné pramene spomínajú šarpeja ako dedinského strážneho a pastierskeho psa. Pred rokmi bola zverejnená fotografiami zdokumentovaná reportáž z Austrálie, kde sa šarpej úspešne zúčastnil na súťaži v zaháňaní oviec. Bravúrne si počínal v zápolení s border kóliami! 
Rozhodne to nikdy nebol pes luxusných palácov, rozmaznaný prepychom. Bol to pes čínskeho vidieka a niektoré jeho spomínané vlastnosti potvrdzujú práve pravdivosť tohto tvrdenia.
V súčasnosti je výborným spoločníkom a prirodzene strážnym psom pre svoje okolie. Dokáže pochopiť teritórium svojho majiteľa a jeho majetok prirodzene, bez výcviku strážiť. Nehodí sa na cvičiská a nerád sa podrobuje výcviku, ktorý je typický pre pracovné plemená, ako je napr. doberman, nemecký ovčiak, či rotvajler. Aj keď je v súčasnosti snaha skúšať vycvičiť toto plemeno pracovne, naráža sa na jeho povahu, keď je nie je často schopný pochopiť zmysel povelov, napr. zadržanie, keď mu jeho silný a prirodzený inštinkt nehovorí nič o nebezpečenstve… Takýto výcvik naráža aj na jeho hrdú povahu a logické myslenie. Napríklad pri výcviku nevidí dôvod trhať handru , keď vie, že jej pohyby spôsobuje ruka človeka. Pokriky, ktoré majú spôsobiť vyhecovanie psa, berie osobne a skôr premýšľa, prečo ho okrikujú…
Podľa niektorých starých čínskych rukopisov slúžil šarpej ako pes lovecký, určený na lov diviakov. Preto väčší zmysel by malo skôr cielene venovať pozornosť jeho loveckým pudom. Chovatelia, ktorí sa venujú lovu, opisujú prirodzenú schopnosť niektorých jedincov vystavovať v typickom strnulom postoji. Jeho spôsob lovu je zvláštny tým, že je tichý a skôr založený na vytrvalosti vyčkať korisť. S korisťou v papuli potriasa a kladie ju na zem. Neroztrhá ju. Jeho použitie ako poľovného psa by ale bolo výrazne riskantné pre jeho tvrdohlavosť a častú svojvoľnosť, na ktorú nikdy nesmieme zabúdať. Pokiaľ je držaný voľne na dvore, čo sa týka hlodavcov, mačiek a inej drobnej zveri, má na ňom zjednaný poriadok.
Domáce hospodárske zvieratá sú akceptované. Čo je cudzie, malo smolu… Všetko v zmysle ochrany majetku svojho majiteľa. Predpoklady na takéto správanie dáva aj jeho povaha. Vydrží dlho čakať, pokiaľ má cieľ, ale nedokáže sa dlho hrať s predmetom – prinášať, hľadať. Cvičisko ho veľmi skoro omrzí, dobre sa cíti pri ochrane príbytku, v relaxačnom stave bdie nad pokojným chodom domácnosti a dvora, so záujmom sleduje nové prostredie, prírodu, pes aj sučka si pedantne strážia svoje teritórium. Tak ako inde, aj u šarpejov sa nájdu výnimky. Je ich však málo a znásilňovať prirodzenú povahu sa nikdy nevyplácalo. Aj keď toto plemeno je známe relatívne krátko, je to dosť dlho na to, aby sme vedeli s určitosťou hovoriť o jeho povahe. Nemali by to ale robiť ľudia, ktorí majú v očiach len svojho jedného jedinca alebo odchovali množstvo plemien a veľa šarpejov metódou: na prežitie psa a tučnej peňaženky – len koterec a strava. Tu sa pravá povaha šarpeja určite neprejaví. Výsledkom takejto jednostrannosti boli oficiálne zverejnené charakteristiky, ktoré šokovali množstvo majiteľov šarpejov. Plemeno by podľa nich malo byť hlúpe a hysterické. Smutné, že sa niečo také mohlo stať. Hlavne preto, že je to tvrdenie mylné a zavádzajúce. Šarpej je múdre a minoriadne empatické plemeno. Poznáte to, keď ho necháte žiť vo svojej blízkosti.


POVAHA 


Povaha každého jedinca je výsledkom jeho vývoja, prostredia, v ktorom vyrastá, komunikácie, ktorá je záležitosťou chovateľa, a jeho dedičných predispozícií.
Vo všeobecnosti má šarpej vyrovnanú, skôr relaxačnú povahu, ktorá je kombinovaná so zdravou energiou a pružnosťou. Šteniatka sa vyznačujú zvedavosťou a umiernenými hrami. Sú mimoriadne prítulné a komunikatívne. Málokedy zavládnu v spoločnom hniezde šteniatkovské bitky alebo nevraživosť. Veľmi rady pozorujú a skúmajú prostredie. Obhrýzanie predmetov, trhanie a naťahovanie sa, je ojedinelé. V prvých týždňoch je potrebné, aby sa chovateľ intenzívne šteniatkam venoval a komunikoval s nimi. Keďže sú mimoriadne krásne a nadchnú každého svojím výzorom a nehou, je ťažké netráviť s nimi maximálne množstvo času. Malý kontakt s človekom môže spôsobiť plachosť a nedôveru.
Tvrdenia o geneticky danej čistotnosti sú pravdivé. Je neuveriteľné, ako malé šteniatka od chvíle, keď sa dokážu orientovať v priestore a majú možnosť výbehu, dokážu rozdeliť svoje životné teritórium a nevyšpiniť sa na mieste, kde spia alebo sa hrajú. Pokiaľ túto čistotnosť podporoval už chovateľ, je táto vlastnosť veľmi nápomocná v období, keď si nachádzajú novú rodinu. Noví majitelia nezvyknú mať problém s výchovou k čistotnosti. Stačí pozorne sledovať šteniatko, ktoré sa snaží naznačiť čas vyprázdňovania a intuitívne sa tlačí k vypozorovanému východu. Pokiaľ sa podarí pochopiť tieto počiatočné signály, majiteľ má po celý život psíka vyhraný boj s čistotou.
Šarpej si vyžaduje pokojnú výchovu. Je akýmsi monitorom rodinných vzťahov. 
Hádavé prostredie, hluk, hystéria mu veľmi škodia. Vníma každého v rodine, vyberá si svojho pána, ale akceptuje aj ostatných členov rodiny. Dokáže celý deň statočne čakať na chvíľku pozornosti a komunikáciu. Žije pre človeka, ktorý mu poskytuje príbytok a stravu.
Zmenu majiteľa prežíva veľmi bolestne a citlivo. Pôsobí veľmi vyrovnane a pokojne, ale má mimoriadne vnímavú psychiku. Pokiaľ pociťuje krivdu, presedí v zármutku, trápení a dokonca so zvýšenou telesnou teplotou celé dni. Stresová zmena v prostredí ho vie veľmi rozcitlivieť. Pokiaľ sa jeho majiteľ ocitá v nebezpečenstve, inštinktívne ho chce brániť, pokiaľ je prítomný pri hádke alebo vášnivejšie vedenom rozhovore so zvýšeným tónom, zmocňuje sa ho nepokoj a začína nariekať, často labkou prosí o pokojný tón. Trápi sa a bojí o svojho majiteľa. Hysterické a nervózne vzťahy v rodine kde žije, znáša veľmi ťažko a psychicky upadá. Trpí.
Pri výchove je obzvlášť potrebné dávať pozor na dôslednosť. Nevinný obraz a výzor hračky si nás veľmi rýchlo zotročí. Pozor na to, aby sa guľaté neviniatko nestalo doma dominantným.
Nepatrí k psom, ktoré si vynucujú vychádzky a dlhotrvajúce hry v pohybe. Ibaže pokiaľ mu ich poskytnete, bude vám neskonale vďačný. Nie je otravný ani dotieravý. Je príjemný spoločník, pokojný, prítulný. Najviac mu prospieva harmonické prostredie, kde môže relaxovať, má dostatok pokojného spánku, ktorý nesmierne miluje, primerané možnosti pohybu a svojho majiteľa, ktorý mu prejaví lásku. Ale pozor, nebuďte otravní. Stačí chvíľku, dĺžku si určí pokojne aj sám, potom potrebuje čas na relax, pozorovanie okolia a venovať sa záležitostiam svojho bohatého vnútorného sveta…


KOMU SA NEHODÍ


Rodiny s malými deťmi by mali byť pri voľbe šarpeja opatrné. Malé dieťa skúma svet, má nekoordinované pohyby a často prejavuje emócie nepredvídateľnou tóninou hlasu. To pes, samozrejme, nechápe. Pre dieťa je pes vďačný objekt skúmania. Šarpej môže pri svojej potrebe pokoja a spánku zle znášať typické prejavy malých detí a okrem pomýleného myslenia, keď si nevie vysvetliť gestikuláciu a hluk, sa k jeho diskomfortu pridružuje ešte aj únava a podráždenosť.

-Pokiaľ do rodiny prichádza dieťa neskôr, na zmenu priorít je potrebné šarpeja citlivo pripraviť. Je to pes so silnou fixáciou na majiteľa, a preto zmenu svojho postavenia môže vnímať negatívne. Ak sa všetkému venuje dostatočná pozornosť, rýchlo sa prispôsobí novej situácii a zapadne do nového harmonického celku ako nenáročný a pokojný spoločník.

Pri pohybových aktivitách je potrebné postupovať opatrne. Má rád vychádzky a nové prostredie ho mimoriadne zaujíma. Všetko však s patričnou mierou. Ľudia, ktorí majú radi dlhotrvajúce športové výkony, ako je beh, bicyklovanie, celodenná turistika, by mali radšej zabudnúť na predstavu, že ich pri tom bude ich šarpej sprevádzať. Fyzicky by ho utrápili. Šarpej bežiaci pri bicykli? – zabudnite! Utrápili by ste ho. Šarpej, horúčava a plávanie je neprijateľná kombinácia. Len úmorná horúčava a smäd ho prinútia ponoriť sa do vody alebo sa v nej hravo čvachtať. Na prechádzke po daždi, v zmysle svojej geneticky danej čistotnosti, obchádza pokiaľ možno každú mláčku, aby sa neušpinil. Chcieť od neho, aby plával v rieke? Predstavujete si ho, jako vám prináša z rieky hodené drievko? Tak aj na to zabudnite! Pokiaľ má niekto šarpeja, ktorý tomuto nezodpovedá, má doma vzácnu výnimku. Aj takých poznáme, ale je ich neuveriteľne málo.

PRE KOHO SA HODÍ


Tvrdenie, ktoré bude nasledovať, môže podráždiť ľudí, ktorí vidia v psovi pracovný nástroj a inak s ním nevedia zaobchádzať. Vychádza ale z dlhoročných skúseností nie jednotlivca, a ani nie ľudí, ktorí chovajú psy v koterci metódou nakŕmiť, jedna výstava a vrhy. Toto sú skúsenosti z reálneho života so psom, ktorého konanie a myslenie sa dá nazvať tabula rassa (čistá duša).

-Pokiaľ potrebujete oddaného spoločníka a máte náročný, ale ustálený kolobeh dňa.

-Pokiaľ patríte k ľuďom, ktorí sú empatickí, ktorí vedia vycítiť potreby zvieraťa a zároveň sú emočne natoľko na výške, že ich dokonca vedia akceptovať. Pokiaľ vás nerozčúli zistenie, že pri rozkaze niekedy na chvíľu premýšľa a zvažuje, či je naozaj nutné vykonať, čo od neho požadujete.

-Pokiaľ dokážete paradoxne priznať psovi niečo, ako právo na vlastný názor (nie v kritických situáciach!).

-Pokiaľ v plnej miere pochopíte, že má v každej situácii čisté a úprimné myslenie a aj tú najväčšiu neplechu, ktorú vykoná, urobil z presvedčenia, že to bolo nevyhnutné, odôvodnené a to najlepšie, čo sa momentálne dalo urobiť.

-Pokiaľ patríte k ľuďom, ktorí si neliečia vlastné komplexy v komunikácii so psom.

-Pokiaľ máte dosť pevnej vôle byť láskaví, trpezliví a hlavne dôslední pri výchove šarpeja, ktorý vás dokáže práve v najzávažnejších situáciách opantať svojimi nevinnými „očičkami“ a úžasne nežným výzorom – potom ste človek, ktorý si doslova zaslúži poznať všetky výhody spolužitia s dobre vychovaným šarpejom a ste možno aj ten šťastlivec, ktorý dokáže vnímať množstvo pozitívnej energie, s ktorou sa šarpej so svojím majiteľom vždy rád podelí. Nakazí vás svojou spravodlivosťou, dobrotou, harmóniou duše a vy poznáte, čo znamená mať osudového psa.

ZDRAVIE

Šarpej patrí k plemenám odolnejším proti bežným infekčným ochoreniam (pravidelné očkovanie je samozrejme nutné). Dysplázia bedrových kĺbov, torzia žalúdka a iné ochorenia spomínané pri molosoch sú veľmi zriedkavé. Napriek tomu sú tu zdravotné ochorenia, na ktoré je treba upozorniť.
Oči: vyžadujú zvýšenú starostlivosť. Ťažké vrásky spôsobujú problém už v prvých týždňoch života, keď šteniatko nemôže otvoriť oči. Ak sa tak nestane do 18. Dňa života, je nutná odborná pomoc veterinára, ktorý jednoduchými stehmi nad mihalnicou zachytí ťažkú kožu a zdvihne mihalnicu. Pokiaľ je entropium silnejšie a vrásky nadmerné, je potrebné úkon zopakovať alebo urobiť malú plastickú operáciu očí. Toto riešenie problému patrí do rúk skúsenému odborníkovi. Chovateľ má odovzdať šteniatko novému majiteľovi, ktoré je bez týchto počiatočných problémov, nemá v okolí očí žiadne mokvajúce stehy, očný zákal alebo silný výtok. Počas života sa o oči staráme bežným spôsobom.
Uši: sú maličké, priklopené pomerne pevne k hlave. Pod ušnicami sa tak vytvára malý, teplý, tmavý priestor, kde necirkuluje vzduch, čiže ideálne prostredie na bujnenie infekcií, množenie plesní a kvasiniek. Uši preto treba kontrolovať a čistiť častejšie ako pri iných plemenách. Ideálne je používať samočistiace kvapky renomovaných firiem, ktoré sa dajú zakúpiť u každého dobrého veterinára. Pokiaľ sa problém podcení, môže prerásť do chronických problémov a s tým spojených komplikácií (zápach, časté zápaly, problémy s kožou…).
Koža: často spomínaný problém a komentovaný hlavne veterinármi. Ako negatívna reklama vznikla a ako to v skutočnosti je?
Na začiatku chovu šarpejov bola tendencia dosiahnuť v chove šteniatka s čo najväčšou kožou. Ťažké vrásky a ich záhyby boli živnou pôdou pre plesne a kožné parazity. Stačilo, keď pes len trocha navlhol a nastal proces, ktorý sa dá prirovnať k vlhkej poskladanej deke. Stuchlina, plesne, kvasinky, zápach. Silné visiace vrásky boli samy o sebe pre psa nebezpečím. Jednoducho pri pohybe sa vrstvy kože o seba otierali. Čím boli väčšie a ťažšie, tým väčšie problémy psom spôsobovali. Vytvárali sa mu bolestivé odreniny, ktoré nemali veľa času hojiť sa, veď pes sa neustále hýbe.
Do chovu sa dostávalo množstvo jedincov, prenášačov kožných ochorení, pretože sa k nám dostávali zo štátov, kde chovy neboli riadené. Všetko vytvorilo obraz plemena zaťaženého problémami.
Do života ale vstúpil nový štandard, ktorý reagoval na celkovú situáciu a zdôrazňuje zdravie. Zásadný rozdiel v porovnaní so starým štandardom sa týkal množstva kože. Prvé reakcie chovateľov, či skôr obchodníkov, boli negatívne. Tvrdili, že také radikálne riešenie spôsobí nezáujem o plemeno, pretože šarpeja robia šarpejom práve veľké a ťažké vrásky. Na výstavách sa šampióni dostávali na posledné pozície, keď boli penalizovaní za visiace záhyby kože. Panika a protesty dlho neutíchali. Roky ukázali ako, a v akej podobe šarpej prežil. Dodržiavaním štandardu sa na výstavách začali prezentovať jedince s primeraným množstvom kože. S kožou, ktorá nevytvárala zdravotné problémy, a napriek tomu si šarpej zachoval svoj nádherný výzor. Starý typ bol vymenený. Nastúpila súladnosť, umiernenosť, elegancia. Čo bolo ale dôležité, že práve tieto jedince sa začali prednostne využívať v chove.
Keď si človek, ktorého problematika naozaj zaujíma, nájde čas a pozrie sa na kožné záležitosti s odstupom času a porovná zmeny, ktoré nastali v časovom horizonte 10 rokov, musí priznať, že nov štandard urobil šarpejovi obrovskú službu v podobe lepšieho zdravia. Najviac to môžu posúdiť rozhodcovia, ktorí jediní majú možnosť vidieť viac šarpejov pokope na viacerých miestach. Málokedy sa teraz stretneme s kožným problémom, ktorý bol pred 10 rokmi vo výstavnom kruhu bežný.
Minulosť zotrváva v mysliach ako negatívna reklama ešte aj dnes. Veľmi málo veterinárov má prehľad o celej populácii šarpejov (ak vôbec niektorý má). Rovnako málo ich má vo svojej praxi toľko šarpejov v ošetrení, aby mohlo jednoznačne vysloviť výrok, ktorý často počujete tam, kde táto skúsenosť úplne chýba – a to, že šarpej znamená celoživotný problém s kožou. 
Kožné problémy sa vyskytujú aj u iných plemien a sú nimi poniektoré zaťažené aj viac jako šarpej. V každom prípade ale platí, že pokiaľ problém predsa len nastane, je potrebné vyhľadať skúseného veterinára, ktorý urobí najprv potrebné vyšetrenia – stery, sérologické vyšetrenie – a až potom stanoví liečbu. Je to algoritmus liečby, ktorý sa dodržiava aj pri iných plemenách. Pokiaľ nie je problém jednoznačný a veterinár bez náležitých vyšetrení nasadí liečbu ťažkými liekmi (kortikoidmi, antibiotikami), odporučí hneď agresívne kúpele, urobte svojmu psíkovi službu. Zoberte ho pod pazuchu a navštívte iného veterinára, tento raz odborníka. Vás pes si to iste zaslúži.
Zdravie psov je tak, ako zdravie ľudí nevyspytateľné. Vyberajte si preto šteniatko pozorne, môžete mnohému zlému predísť. Vyberajte nielen s citom, ale aj rozumom. Všímajte si správanie šteniatka, jeho fyzickú kondíciu, hygienu chovu u chovateľa, jeho prístup k rodičom šteniat. Poraďte sa s viacerými odborníkmi, zabezpečte si vopred informácie o dobrom veterinárovi.


NA ZÁVER


Skôr, ako sa kdekoľvek objavil, predchádzali ho legendy a zvláštne historky. Historky o bojovom psovi boli prvé a boli aj prvé, ktoré zmizli z povedomia ľudí z oficiálneho názvu. Svet ho spoznal ako čínskeho bojového psa. Potom mu dali názov šarpej – bojový pes. Umelo tvorená legenda a umelo vytvorený názov dlho nevydržal. Dnes je to tak, ako to malo byť od začiatku. Jednoducho šarpej – spoločník, ktorí vám do života prinesie harmóniu a pozitívnu energiu.

Mgr. Viera Staviarska

Vizitka autorky:

Autorka je dlhoročnou chovateľkou plemena šarpej, poradkyňou chovu a medzinárodnou rozhodkyňou. Chovateľská stanica Magic sonet www.magicsonet.sk

KLUB:
Plemeno v SKJ zastrešuje Shar-pei klub Slovensko. Viac informácii o činnosti klubu na www.shar-peiclub.eu

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.